Vývin dieťaťa v tehotenstve ženy

Vplyv vývoja dieťaťa v tehotenstve.

Vo štvrtom týždni tehotenstva, je vidieť najviac stavce na chrbtici. Chrbtica a nervy na krčnej mieche sú dokonalé vyvinuté, aby regulovali informácie prinášané od matky, tzn. vyhodnocovať pocity matky, jej myšlienky a prijímať jej hormóny, minerály a vitamíny, aby sa bunky plodu mohli štiepať. Odoberať plodovú vodu tehotnej žene je veľmi nebezpečné. Meraním hustoty buniek kostí kostrového pohybového systému / stavcov, by lekári zistili , či dieťa bude postihnuté, alebo bude mať nejaké poškodenie, vplyvom genetiky, aj hormónov z matky a otca dieťaťa pri oplodnení vajíčka spermiou. Ihneď po oplodnení vajíčka, hrá veľkú úlohu aj po celú dobu tehotenstva ženy, hormón „estradiol“. Je to typ estrogénu, ktorý sa mení na estron a estriol, čo vyvoláva v placente, činnosť dozrievania hormónov v bunkách, ešte nenarodeného dieťaťa. Postupne ovplyvňuje, jeho riadenie mozgu a vplyvom mužského hormónu, androgénu v spermii vzniká proteosyntéza v rozdelení buniek. Androgén, pri oplodnení vajíčka, dáva okamžitú informáciu bunkám, aké pohlavie a kostrový systém bude mať ešte nenarodené dieťa. Každý pár daného miechového nervu, je zodpovedný za vyživovanie cievnej sústavy, aj za vývin a vývoj napr. rúk a nôh. Najväčšia žľaza „štítna žľaza“ sa začína vyvíjať v bunkách, okolo 50 dňa vývinu dieťaťa s hypofýzou. Dieťa v tele matky a po narodení, až do jeho veku dvoch mesiacov má hypotalamus vyvinutý na 40 až 60 % (v ojedinelých prípadoch 1% z populácie narodených detí dosahuje až 80% vnímania pocitov). Dieťa cíti pocity, ale hypotalamus nepracuje s hypofýzou (mozgom). Preto dieťa, nedokáže ovládať celú vylučovaciu sústavu (moč, stolica, enkrinné žľazy). Až v 4. mesiaci po narodení, dieťa cíti a prežíva pocity okolia, lebo začína mať dostatočne vyvinutý centrum hypotalamu, ktorý ovplyvňuje vývoj hypofýzy, čo je podmienené, tým, že lebka dieťaťa na temene hlavičky sa musí s lebečnými kosťami zrásť v jedno. Až týmto aktom, dieťa začína postupne ovládať, svoju vylučovaciu sústavu.

Štítna žľaza a hormóny v nej, určujú do 10 dňa, od oplodnenía vajíčka, pohlavie, ktoré sa z buniek vyvinie. Ak má matka málo svojich hormónov (progesterónov), v čase ťarchavosti od prvého dňa po oplodnení jej vajíčka existuje riziko nedonosenia plodu.

Všetky hormóny (mužské androgény a ženské gynekogény), vznikajú v období dospievania 8. až 12.veku každého jedinca , čo má za následok, v koľkých rokoch, začne maternica regulovať menštruáciu (nepravidelnosť je iný problém ) a tým pohlavne dozrievať. U chlapcov v tomto veku, sa správny vývoj a pomer jeho hormónov preukazuje, vzrušením, ktoré nedokáže ovládať. (po 12 r. už áno)

Hormóny. sú nekonečný proces vymieňania si informácií DNA medzi jedincami, ktoréhokoľvek štátu na území Matky Zem.

Dostatok či nedostatok hormónov v tele, daného vyvijajúceho sa jedinca, je často ovplyvnená, prijímanou stravou, liekmi, štýlom života, užívaním psychotropných, alebo iných návykových látok rodičov (min. 2 mesiace po užití látky a splodením potomka) a geneticky danými endokrinnými žliazami, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie – hlavne štítnej žľazy a nadobličiek. Nadobličky je nutné od narodenia dieťaťa ochraňovať, pretože sú spojené s reguláciou tlaku krvi, cukru a tuku v tele s čím sú v spojení s obličkami, pečeňou a podžalúdkovou žľazou a tie so slezinou, čo uvádza do činnosti fyzickú aktivitu celého duševného aj fyzického tela. Je to nekonečný cyklus života. Tým sa ovplyvnía a ochránia orgány dieťaťa pred civilizačnými ochoreniami, ktoré sa v ľudskej populácii veľmi rozšírili a stali sa častou príčinou úmrtia.