Tri básne

Kto si?

Vychádzaš po schodoch zo suterénu vlastného ja,
chceš objaviť ťarchu všedných dní?
V rove leží telo bez citu dušou zeme, raja,
nevieš, či je ešte niečo….. či tvoj život bol posledný.
Pri každom schodíku, hlbšie čosi pichá,
Srdce…, nevládzeš vyriecť vlastné meno,
vzdoruješ boju, čo zriadila ti vlastné telo,
hľadíš do diaľky … hľadáš blízke ľudské rameno.
Do mäkkej hrude zarývaš svoj smutný pohľad,
prosíš o pomoc, voláš a dúfaš, že ten čas zdoláš,
do vzduchu bozk, čo nevrátil ťa už, lebo cítiš chlad ,
z posledných síl „milujem ťa, život“ mocným hlasom zvoláš!
A všetko stíchne ako v horách, keď lavína sa zvalí,
mysľou preletí ti iskra, čo záblesk zajtrajška už nezakalí,
nič nedeje sa náhodou, náhodu sme stretávali.
Keď si raz dostal život, nevzdaj sa bez boja … ži!
Zdvihol si hlavu a svetu si sa vzpriamene predstavil, som Dagmar a ty?
Nič som nechcela, len kráčať s nádejou s tvojou láskou jedinou.
Po celý môj život ma vietor na rôzne cesty zavieval,
Hladil ma žár slnka po lícach dážď stekal a prisal sa mi na pery.
Neplačem ja dnes, neplač ani ty či si Zuzka a či Milada,
lebo Tvoja nádej prišla už včera, lebo som Ja aj Ty, životom, osudom chcená,
kým máš jasnú myseľ, som tu Ja a potom TY.
Som najväčší zázrak, čo medzi nebom a zemou sa kedy stvoril,
myšlienkami dokážem, vyčariť ti úsmev!
Zabudnime na prekážky, berte len prítomnosť
máme v rukách dnešok – budúcnosť, len v čare života láska je.

         ©

 Prečo?

Chceli ste ma súdiť, no nevyšlo Vám to.
Chceli ste ma naštvať, no nedošlo Vám to.
Život ktorý žijem ja, nemá nik.
Dar ktorý mám ja, je ako životný prienik.

Kto závidí, nech nesúdi.
Kto chce naštvať, ten uvidí.
Čo?

Kto moje meno do úst vezme,
bez toho, aby spoznal ma.
Ten ucíti ťarchu dňa,
a povie si prečo Ja?

         ©

KEĎ CHCEM ….

Chcem kráčať vlastnou cestou?
s dlaňou v vašej dlani?
Nad hlavou mám hviezdy, slnko,
pod nohami matku Zem,
vo vnútri pocit energie vnímam,
cítim, vidím, žijem.
Zrazu vidím inak,
všetky vaše tváre.
Kam spočinie môj zrak,
na chorobe!
Všade vôkol
bolesť a človek sa jej bojí,
chcem dať všetko, tím čo sú chorí.
Nie je to bežné.
V mysli stále rátam,
Dary, ktoré rozdávam.
Či to stačí? … Nie! Povedať neváham!
Ja sa nevzdávam!
Chceš šťastie ?
Silu harmónie?
Duše Tvojej dám to,
čo potrebuje….
Chceš cítiť dotyk lásky?
Dotkni sa mi ľavej dlane.
Keď sa na mňa dobre pozrieš,
uzrieš lásku, nebadane.
Tvoje telo sa zmení nepoznane
Priblížiť sa mi chceš, chceš byť ako JA?
Si cudzí nemôžeš.
Miesto Ty a Ja byť MY –
pre iných navždy zakázané.

Kto sú Anjeli ? Predsa vy, otec, matka.
Ja a láska ľudu z Anjelov,
zdravie a šťastie prinesie do Vašich domovov.

         ©