Dar, alebo nadanie

Dar alebo nadanie.

Aký je v tom rozdiel?! Podstatný a poriadny. Porovnám seba s prácou iných ľudí. Niekto povie, že má dar liečiť. Keď sa ho spýtate, ako na to došiel, tak vám povie, že cítil v sebe niečo, že chce pomáhať druhým, ale nevedel ako. Preto absolvoval rôzne kurzy, veštenie kariet, homeopatia, reiki, študovanie kameňov, sledovanie praktík iných ľudí a ich dávanie do praxe a rôzne , liečby ohňom, regresnú terapiu, anjelské terapie, zhmotnenie tachyonovej a orgonitovej energie a množstvo iných praktík. To ale nie je dar, pretože to sa človek naučil od niekoho za pomoci KNÍH a rôznych rád. Navyše osoba, ktorá to absolvovala, musí dobre zaplatiť, aby sa to naučila a dala do praxe . Je to ako keď je človek mladý a chce dokázať veľa, študuje medicínu, stavbárstvo, aby sa naučil to, čo je mu blízke a veľmi ho to baví. Takto sa naučí s pomocou školy a kníh lekár liečiť a operovať ľudí a stavbár sa naučí stavať dom od základov až po strechu. Môžem to napísať aj ako príklad – ak sa mladému mužovi nechce učiť a má len základne ale stredné vzdelanie a vie perfektne zvládať rôzne domáce práce odborného charakteru. Je to tým, že sledoval iného pri práci a učil sa tú danú prácu, skúšal ju postupne vo svojej domácnosti a neskôr aj u iných, čím sa mu vlastne jeho práca stala naučeným nadaním. Nič sa človek nenaučí za deň ani za mesiac, ale trvá to aj rok praxe a dlhého učenia sa s pomocou iných ľudí. Takže, ak niekto má vedomosti z kníh, kurzov, školy, to nie je DAR, ale nadanie, ktoré sa naučil s pomocou iných ľudí, ktorí mu radia. Tzn. mať nadanie neznamená mať dar a zase naopak. V dnešnej dobe veľa ľudí vlastní certifikáty z rôznych kurzov, ale chýba im to najpodstatnejšie – prírodná energia. Majú len tú svoju (ľudskú). Preto sa nedokážu sami liečiť. Pred a ani počas kurzu sa ich nikto nepýta, či sú chorí alebo či užívajú lieky. Človek, ktorý vedie kurz, by mal osobu najprv vyliečiť, zbaviť bolestí, upozorniť na čistenie sa od iných energií nabratých od iných ľudí, aby neškodila sebe aj iným. Prečo človek časom stráca schopnosť liečiť, veštiť atď? Často mozog a duša človeka nie je identická s tým, čo človek vykonáva a stále nie je so sebou spokojný so svojou prácou. Preto špekuluje stále nad sebou a cíti, že to stále nie je ono. Je to tým, že jeho duša a mozog majú odlišný názor na to, čo človek vykonáva. On veští a duša mu hovorí: „ Zle to robíš, nechaj to!“ Ak lieči mozgom, mozog mu hovorí- daj ruku vyššie, zle ju máš; ale duša mu hovorí- máš ju dobre, kašli na to, keď sa to nepodarí, vždy je možné sa vyhovoriť na niečo.

/ Čím je odlišná duša a mozog človeka? Mozog človeka predstavuje jeho charakter ( to aký je ). Duša človeka je to, čo vás odrádza od zlého konania. Je to ten „červík v hlave.“ Napr. držíte diétu, predný mozog vám povie „ joj, chutí mi niečo“, zadný mozog odpovie „mala by som niečo robiť, na hlad zabudnem“. Ak sú ale vaše myšlienky niekým ovplyvnené často to skončí tak že stredným mozgom rozhodnete „ som nešťastná, dám si radšej pohár alkoholu.“ Už viete, kde sídli vaša duša J? /

Osobne môžem povedať a napísať, že som vo svojom živote navštívila len jedného liečiteľa, ktorý pochádzal z Partizánskeho a o ktorom som hovorila, že je to osoba, ktorá má vesmírnu energiu. Tento pán už dnes je na svojom odpočinku. Navštívila som ho ale v roku 2001 za účelom svojej pomoci, kvôli pooperačnej bolesti, ktorá mi bránila v chôdzi. Vždy pri liečení mi povedal: „ Boh ma s vami vyššie plány“, nechajte to tak, to príde samo. Nikdy mi nehovoril o svojej práci a vedela som, že jeho „ordinácia je vždy plná“. Nikdy som ale u neho nemusela čakať v rade. Pôsobil totižto v našej obci, odkiaľ pochádzam J. Zaujímali ma kamienky, ale nič som o nich nevedela a knihy sa mi kupovať nechcelo, pretože všetko stálo peniaze a na kurzy som nemala a ani sa mi do nich nechcelo, lebo som bola na to lenivá. Stačilo mi to, čo som mala. Dva náramky, dva kamienky a bola som spokojná. Kupovala som si ich v Trenčíne v čajovni . Od augusta 2009 do septembra 2009 som postupne na sebe badala zmeny. Začalo to kyvadlom a chanelinkom , ktorý mi vytvoril manžel. Ja som sa nič nepýtala, ale kyvadlo písalo postupne vety. Poväčšine to boli osobné vety o tom, kto som a prečo teraz. Tu boli aj moje prvé začiatky liečby formou bodových stláčaní na tele o ktorých som nemala ani poňatia. Knihy, ktoré vlastnil môj manžel, mohli ísť do odpadkového koša, pretože nestáli za nič. Každý obrázok bol špatne nakreslený. Na ďalší týždeň som len tak odpovedala emailom ľuďom o ich zdraví či vzťahu, ktorých som v živote nevidela. Boli to ľudia, ktorí mi občas len tak píšu a posielajú rôzne zábavne emaily. Musela som liečiť sama seba. Bolo to bolestivé, ale bez liekov. Musela som sama prísť na to, ako sa mi aktivuje telo pri energii. Nesmela som byť hladná, ale ani veľmi najedená. Keď som energiu nemala, stačila lyžica medu a mohla som začať. Nesmela som chodiť von na dlhé prechádzky. Dve hodiny chôdze a bolo mi špatne, moc som naberala energiu zo zeme a nemala kam smerovať. Nemohla som chodiť von ani keď pálilo slnko, znovu som nasávala energiu z neho a nemala kam dávať. Pretože zo začiatku som neliečila ľudí v tisíckach, ale len radovo do desať. Pri prvom priložení rúk som vracala, pretože som netušila, že zapálená soľná lampa / kvôli manželovým prieduškám/ by ma mohla zabiť. Vždy som vedela, čo a ako urobiť, ktorý krém na čo dať, koľko vody a smiala som sa na tom, keď som dostala otázku, ako to všetko vieš? Poslednou, ktorá prešla mojimi rukami, bola vtedy len 22 ročná dievčina, ktorá mala nádor na pľúcach .Bola s ňou moja známa (jej teta) .Vedela som, kde stlačiť, ale nenatierala som ju. Krémy som začala používať na telo až keď som začala liečiť na diaľku – hlavne počas vysielania. Každú vodu si brali odo mňa vo fľaši tak, ako to robíte teraz doma vy. V novembri som vedela už energiu preniesť cez kov do vody a rozmýšľala som, ako by moju energiu dostalo čo najviac ľudí.. Uvažovala som o televízii, len som nevedela „ktorá“….tak som cez internet hľadala, až som našla TV Živa, v ktorej pôsobím od 16 januára 2010. Už začiatkom decembra 2009 som už v pohode energiu prenášala na diaľku, mala som jej tak veľa. Viem ju usmerniť tak, aby jej človek dostal len toľko, koľko potrebuje, aby nikomu neublížila a zmeniť osud niekomu, aby nerobil chyby, mi pripadá ako niečo normálne.

Až v januári 2010 som dostala od svojej známej tri knihy ohľadom zdravotníctva na VŠ. Boli po nebohom nemenovanom profesorovi. Čítala som len začiatok, ako sa ma postaviť nemocnica a už tam som vedela, že ja nemôžem čítať žiadne knihy, nemôžem počúvať iné osoby ako liečia, nemôžem čítať na internete rôzne články.

Žiadny kurz vás nenaučí liečiť tak, ako to viem ja. Učiť sa praktiky niekoho iného, je len to, že kopírujete niekoho iného. Tzn. nie je to dar. Kto má dar, dokáže odpovedať na všetky otázky, nielen na zdravie ale aj na to, čo vám nepovedia karty a myšlienky iných.

Kto má dar, nemôže povedať, že ho získal vďaka kurzom alebo študovaním kníh!

Kto má dar ako ja, dokázal by už dávno, že vesmírnu / prírodnú / energiu je možné posielať do celého vesmíru, kdekoľvek sa človek nachádza a je ju možné aj vidieť v nápoji a aj cítiť na tele. A od všetkých na celom svete sa odlišujem ešte tým, že mám podmienky spolupráce s osobami, ktoré liečim a nemôžu ich porušiť počas mojej komunikácie, inak energiu stratia aj keby prosili o pomoc. Podmienky som neurčila ja, ale príroda sama. Ja len podmienky rešpektujem. Pomoc „príde“ ale záleží na tom, ktorú podmienku porušili. Kto má dar ako ja a požičiam vám ho, môžem si ho kedykoľvek vziať späť.

Môj dar sa nedá porovnávať s darom, ktorý daruje človek človeku / napr. pri narodeninách a pod /.

Ak by som sa rozhodla, že Vás začnem učiť to, čo viem ja a preniesť na vás aj dar, ktorý mám, pre mňa to nie je problém. Mohli by ste to robiť potiaľ, pokiaľ by ste neporušili dohodu alebo neurobili niečo z iných praktík od niekoho iného. Vtedy sa vlastne dostanete na „úroveň“ tisícok radových liečiteľov po celom svete. Ale znovu je to len to učenie, pretože vy dar nebudete mať, ale len nadanie z učenia.