Kedy je realita totožná s knihami?! Odkiaľ si človek má brať odpovede na svoje otázky, keď niekto v knihe opisuje len problém svoj a nie Váš? Prečo čítate knihy, ktoré nechápete a skončíte pri druhej strane? Občas sa dosť často pozastavím nad tými, ktorí ma nepoznajú a hovoria o nejakom pozitívnom myslení, na ktoré ich spoločnosť naviedla, aby sa zdokonaľovali v sami sebe. Ako je možné, že tí, čo čítajú takého knihy, majú zlé vyjadrovacie aj písomne schopnosti? Kto môže za to, že Vaše dieťa hľadá odpovede v knihách a nie u rodičov? Len rodič môže od detstva dať dieťaťu to, čo život ho naučil a prenáša myšlienky svojej danosti a zodpovednosti za život svoj aj dieťaťa jemu do života. Ak sa toto neudeje, potom sa nečudujte milí rodičia, že dieťa sa vám odcudzilo a vyznáva iné hodnoty viery v sám seba a skláňa sa len nad pozitívne naladenou knihou, ktorej ani on sám dotyčný nerozumie. Vôbec sa nečudujem, že zlyháva rodičovstvo, veď mladí si myslia, že pozitívne myslia, pritom z nich srší negativita, ktorú prezentujú v rôznych fórach, v dopravných prostriedkoch, na verejnosti, k úcte k rodičovi, aj k cudziemu človeku. Ako je možné že človek čo chce pozitívne z knihy myslieť neuvoľní staršiemu vo verejnej doprave miesto, droguje, ohovára, osočuje aj osobu čo nepozná. Prečo sa mladý človek stavia do pozície „ že je bulvár“. Pomôže mu to v dosiahnutí jeho cieľa? Nie, lebo sám sa neskôr zničí. Nie je to farizejstvo charakteru? Áno! Je to spojitosť s duševným stavom človeka? Nie! Ale je to súvis s výchovou dieťaťa rodičom, ktorý mu dáva všetko, len na učenie slušnosti ho akosi nepripravil! Chýba pokora? Áno! Ak mi niekto napíše, že sa riadi knihou podobného štýlu, tak dostane moju odpoveď v zmysle: „ Načo je vám moja rada, keď tá kniha vám všetko zodpovedá, lebo píšete, že vám dáva veľa…“ Keby ste napísali, čítal/a som knihy, ale nepriniesli mi do života nič, len chaos v mojich problémoch a stále len tápem, tak prosím, vašu prosbu dokážem vyslyšať vo váš prospech! Nie jedna osoba vie o čom píšem, pretože si tým spolu so mnou prešli! A v poslednej dobe je moderné čítanie kníh ezoterických miešaných s učením v škole, mať kopec zdravotných problémov, mať problémy vo vzťahu a ešte si povedať, že mi treba ďalšiu knihu na lepšie myslenia. Človek začína strácať svoju dôstojnosť a nevie ako ďalej, lebo tápe.
Vy nepotrebujete knihy, vy potrebujete lekcie, lebo poučky sú vám zbytočné. Lekcie ale v podobe krízy reálnej, danej z vášho života. Z dôvodu, aby váš duševný stav bol reálny s duševným vlastníctvom, ktoré všetci máte. Len váš charakter je občas deštrukčný, následkom výdobytkov techniky a zlyhania rodičovstva a dávanej lásky, porozumenia a učenia tolerancii a branie si demokracie z iných krajín ako svoju autoritu a vzor pre tých, ktorí chcú „BYŤ SÁM SEBOU!“
Moja vďaka rodičom, ktorí učia svoje deti neubližovať, tolerovať a ctiť. Moja vďaka osobám ktoré svoje chyby uzreli a poučili sa z nich. Pretože v žiadnej knihe sa nepopisuje problém Váš, ale len problém osoby ktorá knihu napísala. A prečo? Lebo sa už nepíše rok 820 ani 1120 p.l.
Ľud nepotrebuje poučky, ale lekcie a tie dostane!
7 rád postupnosti etáp :
1. Začnem si všímať, čo mi spôsobuje mylné dojmy
2. Všímam si, kde robím chyby a neopakujem ich
3. Najprv dokončím jednu prácu a myšlienku skôr, ako problém preskočím
4. Neohováram známych ani neznámych
5. Neosočujem známych ani neznámych
6. Vyjadrujem úctu rodičom aj k okoliu
7. Kto ma naučil spoznať sám seba, jeho meno nevezmem nadarmo.
Aký je v tom rozdiel?! Podstatný a poriadny. Porovnám seba s prácou iných ľudí. Niekto povie, že má dar liečiť. Keď sa ho spýtate, ako na to došiel, tak vám povie, že cítil v sebe niečo, že chce pomáhať druhým, ale nevedel ako. Preto absolvoval rôzne kurzy, veštenie kariet, homeopatia, reiki, študovanie kameňov, sledovanie praktík iných ľudí a ich dávanie do praxe a rôzne , liečby ohňom, regresnú terapiu, anjelské terapie, zhmotnenie tachyonovej a orgonitovej energie a množstvo iných praktík. To ale nie je dar, pretože to sa človek naučil od niekoho za pomoci KNÍH a rôznych rád. Navyše osoba, ktorá to absolvovala, musí dobre zaplatiť, aby sa to naučila a dala do praxe . Je to ako keď je človek mladý a chce dokázať veľa, študuje medicínu, stavbárstvo, aby sa naučil to, čo je mu blízke a veľmi ho to baví. Takto sa naučí s pomocou školy a kníh lekár liečiť a operovať ľudí a stavbár sa naučí stavať dom od základov až po strechu. Môžem to napísať aj ako príklad – ak sa mladému mužovi nechce učiť a má len základne ale stredné vzdelanie a vie perfektne zvládať rôzne domáce práce odborného charakteru. Je to tým, že sledoval iného pri práci a učil sa tú danú prácu, skúšal ju postupne vo svojej domácnosti a neskôr aj u iných, čím sa mu vlastne jeho práca stala naučeným nadaním. Nič sa človek nenaučí za deň ani za mesiac, ale trvá to aj rok praxe a dlhého učenia sa s pomocou iných ľudí. Takže, ak niekto má vedomosti z kníh, kurzov, školy, to nie je DAR, ale nadanie, ktoré sa naučil s pomocou iných ľudí, ktorí mu radia. Tzn. mať nadanie neznamená mať dar a zase naopak. V dnešnej dobe veľa ľudí vlastní certifikáty z rôznych kurzov, ale chýba im to najpodstatnejšie – prírodná energia. Majú len tú svoju (ľudskú). Preto sa nedokážu sami liečiť. Pred a ani počas kurzu sa ich nikto nepýta, či sú chorí alebo či užívajú lieky. Človek, ktorý vedie kurz, by mal osobu najprv vyliečiť, zbaviť bolestí, upozorniť na čistenie sa od iných energií nabratých od iných ľudí, aby neškodila sebe aj iným. Prečo človek časom stráca schopnosť liečiť, veštiť atď? Často mozog a duša človeka nie je identická s tým, čo človek vykonáva a stále nie je so sebou spokojný so svojou prácou. Preto špekuluje stále nad sebou a cíti, že to stále nie je ono. Je to tým, že jeho duša a mozog majú odlišný názor na to, čo človek vykonáva. On veští a duša mu hovorí: „ Zle to robíš, nechaj to!“ Ak lieči mozgom, mozog mu hovorí- daj ruku vyššie, zle ju máš; ale duša mu hovorí- máš ju dobre, kašli na to, keď sa to nepodarí, vždy je možné sa vyhovoriť na niečo.
/ Čím je odlišná duša a mozog človeka? Mozog človeka predstavuje jeho charakter ( to aký je ). Duša človeka je to, čo vás odrádza od zlého konania. Je to ten „červík v hlave.“ Napr. držíte diétu, predný mozog vám povie „ joj, chutí mi niečo“, zadný mozog odpovie „mala by som niečo robiť, na hlad zabudnem“. Ak sú ale vaše myšlienky niekým ovplyvnené často to skončí tak že stredným mozgom rozhodnete „ som nešťastná, dám si radšej pohár alkoholu.“ Už viete, kde sídli vaša duša J? /
Osobne môžem povedať a napísať, že som vo svojom živote navštívila len jedného liečiteľa, ktorý pochádzal z Partizánskeho a o ktorom som hovorila, že je to osoba, ktorá má vesmírnu energiu. Tento pán už dnes je na svojom odpočinku. Navštívila som ho ale v roku 2001 za účelom svojej pomoci, kvôli pooperačnej bolesti, ktorá mi bránila v chôdzi. Vždy pri liečení mi povedal: „ Boh ma s vami vyššie plány“, nechajte to tak, to príde samo. Nikdy mi nehovoril o svojej práci a vedela som, že jeho „ordinácia je vždy plná“. Nikdy som ale u neho nemusela čakať v rade. Pôsobil totižto v našej obci, odkiaľ pochádzam J. Zaujímali ma kamienky, ale nič som o nich nevedela a knihy sa mi kupovať nechcelo, pretože všetko stálo peniaze a na kurzy som nemala a ani sa mi do nich nechcelo, lebo som bola na to lenivá. Stačilo mi to, čo som mala. Dva náramky, dva kamienky a bola som spokojná. Kupovala som si ich v Trenčíne v čajovni . Od augusta 2009 do septembra 2009 som postupne na sebe badala zmeny. Začalo to kyvadlom a chanelinkom , ktorý mi vytvoril manžel. Ja som sa nič nepýtala, ale kyvadlo písalo postupne vety. Poväčšine to boli osobné vety o tom, kto som a prečo teraz. Tu boli aj moje prvé začiatky liečby formou bodových stláčaní na tele o ktorých som nemala ani poňatia. Knihy, ktoré vlastnil môj manžel, mohli ísť do odpadkového koša, pretože nestáli za nič. Každý obrázok bol špatne nakreslený. Na ďalší týždeň som len tak odpovedala emailom ľuďom o ich zdraví či vzťahu, ktorých som v živote nevidela. Boli to ľudia, ktorí mi občas len tak píšu a posielajú rôzne zábavne emaily. Musela som liečiť sama seba. Bolo to bolestivé, ale bez liekov. Musela som sama prísť na to, ako sa mi aktivuje telo pri energii. Nesmela som byť hladná, ale ani veľmi najedená. Keď som energiu nemala, stačila lyžica medu a mohla som začať. Nesmela som chodiť von na dlhé prechádzky. Dve hodiny chôdze a bolo mi špatne, moc som naberala energiu zo zeme a nemala kam smerovať. Nemohla som chodiť von ani keď pálilo slnko, znovu som nasávala energiu z neho a nemala kam dávať. Pretože zo začiatku som neliečila ľudí v tisíckach, ale len radovo do desať. Pri prvom priložení rúk som vracala, pretože som netušila, že zapálená soľná lampa / kvôli manželovým prieduškám/ by ma mohla zabiť. Vždy som vedela, čo a ako urobiť, ktorý krém na čo dať, koľko vody a smiala som sa na tom, keď som dostala otázku, ako to všetko vieš? Poslednou, ktorá prešla mojimi rukami, bola vtedy len 22 ročná dievčina, ktorá mala nádor na pľúcach .Bola s ňou moja známa (jej teta) .Vedela som, kde stlačiť, ale nenatierala som ju. Krémy som začala používať na telo až keď som začala liečiť na diaľku – hlavne počas vysielania. Každú vodu si brali odo mňa vo fľaši tak, ako to robíte teraz doma vy. V novembri som vedela už energiu preniesť cez kov do vody a rozmýšľala som, ako by moju energiu dostalo čo najviac ľudí.. Uvažovala som o televízii, len som nevedela „ktorá“….tak som cez internet hľadala, až som našla TV Živa, v ktorej pôsobím od 16 januára 2010. Už začiatkom decembra 2009 som už v pohode energiu prenášala na diaľku, mala som jej tak veľa. Viem ju usmerniť tak, aby jej človek dostal len toľko, koľko potrebuje, aby nikomu neublížila a zmeniť osud niekomu, aby nerobil chyby, mi pripadá ako niečo normálne.
Až v januári 2010 som dostala od svojej známej tri knihy ohľadom zdravotníctva na VŠ. Boli po nebohom nemenovanom profesorovi. Čítala som len začiatok, ako sa ma postaviť nemocnica a už tam som vedela, že ja nemôžem čítať žiadne knihy, nemôžem počúvať iné osoby ako liečia, nemôžem čítať na internete rôzne články.
Žiadny kurz vás nenaučí liečiť tak, ako to viem ja. Učiť sa praktiky niekoho iného, je len to, že kopírujete niekoho iného. Tzn. nie je to dar. Kto má dar, dokáže odpovedať na všetky otázky, nielen na zdravie ale aj na to, čo vám nepovedia karty a myšlienky iných.
Kto má dar, nemôže povedať, že ho získal vďaka kurzom alebo študovaním kníh!
Kto má dar ako ja, dokázal by už dávno, že vesmírnu / prírodnú / energiu je možné posielať do celého vesmíru, kdekoľvek sa človek nachádza a je ju možné aj vidieť v nápoji a aj cítiť na tele. A od všetkých na celom svete sa odlišujem ešte tým, že mám podmienky spolupráce s osobami, ktoré liečim a nemôžu ich porušiť počas mojej komunikácie, inak energiu stratia aj keby prosili o pomoc. Podmienky som neurčila ja, ale príroda sama. Ja len podmienky rešpektujem. Pomoc „príde“ ale záleží na tom, ktorú podmienku porušili. Kto má dar ako ja a požičiam vám ho, môžem si ho kedykoľvek vziať späť.
Môj dar sa nedá porovnávať s darom, ktorý daruje človek človeku / napr. pri narodeninách a pod /.
Ak by som sa rozhodla, že Vás začnem učiť to, čo viem ja a preniesť na vás aj dar, ktorý mám, pre mňa to nie je problém. Mohli by ste to robiť potiaľ, pokiaľ by ste neporušili dohodu alebo neurobili niečo z iných praktík od niekoho iného. Vtedy sa vlastne dostanete na „úroveň“ tisícok radových liečiteľov po celom svete. Ale znovu je to len to učenie, pretože vy dar nebudete mať, ale len nadanie z učenia.
Vo štvrtom týždni tehotenstva, je vidieť najviac stavce na chrbtici. Chrbtica a nervy na krčnej mieche sú dokonalé vyvinuté, aby regulovali informácie prinášané od matky, tzn. vyhodnocovať pocity matky, jej myšlienky a prijímať jej hormóny, minerály a vitamíny, aby sa bunky plodu mohli štiepať. Odoberať plodovú vodu tehotnej žene je veľmi nebezpečné. Meraním hustoty buniek kostí kostrového pohybového systému / stavcov, by lekári zistili , či dieťa bude postihnuté, alebo bude mať nejaké poškodenie, vplyvom genetiky, aj hormónov z matky a otca dieťaťa pri oplodnení vajíčka spermiou. Ihneď po oplodnení vajíčka, hrá veľkú úlohu aj po celú dobu tehotenstva ženy, hormón „estradiol“. Je to typ estrogénu, ktorý sa mení na estron a estriol, čo vyvoláva v placente, činnosť dozrievania hormónov v bunkách, ešte nenarodeného dieťaťa. Postupne ovplyvňuje, jeho riadenie mozgu a vplyvom mužského hormónu, androgénu v spermii vzniká proteosyntéza v rozdelení buniek. Androgén, pri oplodnení vajíčka, dáva okamžitú informáciu bunkám, aké pohlavie a kostrový systém bude mať ešte nenarodené dieťa. Každý pár daného miechového nervu, je zodpovedný za vyživovanie cievnej sústavy, aj za vývin a vývoj napr. rúk a nôh. Najväčšia žľaza „štítna žľaza“ sa začína vyvíjať v bunkách, okolo 50 dňa vývinu dieťaťa s hypofýzou. Dieťa v tele matky a po narodení, až do jeho veku dvoch mesiacov má hypotalamus vyvinutý na 40 až 60 % (v ojedinelých prípadoch 1% z populácie narodených detí dosahuje až 80% vnímania pocitov). Dieťa cíti pocity, ale hypotalamus nepracuje s hypofýzou (mozgom). Preto dieťa, nedokáže ovládať celú vylučovaciu sústavu (moč, stolica, enkrinné žľazy). Až v 4. mesiaci po narodení, dieťa cíti a prežíva pocity okolia, lebo začína mať dostatočne vyvinutý centrum hypotalamu, ktorý ovplyvňuje vývoj hypofýzy, čo je podmienené, tým, že lebka dieťaťa na temene hlavičky sa musí s lebečnými kosťami zrásť v jedno. Až týmto aktom, dieťa začína postupne ovládať, svoju vylučovaciu sústavu.
Štítna žľaza a hormóny v nej, určujú do 10 dňa, od oplodnenía vajíčka, pohlavie, ktoré sa z buniek vyvinie. Ak má matka málo svojich hormónov (progesterónov), v čase ťarchavosti od prvého dňa po oplodnení jej vajíčka existuje riziko nedonosenia plodu.
Všetky hormóny (mužské androgény a ženské gynekogény), vznikajú v období dospievania 8. až 12.veku každého jedinca , čo má za následok, v koľkých rokoch, začne maternica regulovať menštruáciu (nepravidelnosť je iný problém ) a tým pohlavne dozrievať. U chlapcov v tomto veku, sa správny vývoj a pomer jeho hormónov preukazuje, vzrušením, ktoré nedokáže ovládať. (po 12 r. už áno)
Hormóny. sú nekonečný proces vymieňania si informácií DNA medzi jedincami, ktoréhokoľvek štátu na území Matky Zem.
Dostatok či nedostatok hormónov v tele, daného vyvijajúceho sa jedinca, je často ovplyvnená, prijímanou stravou, liekmi, štýlom života, užívaním psychotropných, alebo iných návykových látok rodičov (min. 2 mesiace po užití látky a splodením potomka) a geneticky danými endokrinnými žliazami, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie – hlavne štítnej žľazy a nadobličiek. Nadobličky je nutné od narodenia dieťaťa ochraňovať, pretože sú spojené s reguláciou tlaku krvi, cukru a tuku v tele s čím sú v spojení s obličkami, pečeňou a podžalúdkovou žľazou a tie so slezinou, čo uvádza do činnosti fyzickú aktivitu celého duševného aj fyzického tela. Je to nekonečný cyklus života. Tým sa ovplyvnía a ochránia orgány dieťaťa pred civilizačnými ochoreniami, ktoré sa v ľudskej populácii veľmi rozšírili a stali sa častou príčinou úmrtia.
Hormóny v tele slúžia na to, aby dávali do chodu orgány, vyživovali ich a tvorili sa v správnom počte primerane k veku, hmotnosti a pohlavia. Nedostatkom ženských hormónov- gynekogénov a estriolu – sa žena stáva neplodnou. Nedostatkom hormónov – estrogénu a estradiolu u ženy dochádza k zastaveniu kapilár, ktoré vyživujú cievy pokožky, vlasy (vypadanie) a často má nepravidelnú menštruáciu. Hormóny sa nedajú doplniť liekmi do tela ani v liekovej forme, lebo ich telo nevie spracovať do tkaniva orgánov, i keď sú prítomné ( z užívaných liekov) v krvných výsledkoch. Pojedaním napr. zinku, kremíka , biotínu si žiadna žena , alebo muž dlhodobo nepomôže napr. v zlepšení kvality očí, pokožky, či s problémom vypadania vlasov, pretože vitamíny nie sú hormóny ani minerály. Dané telo každý získava dedičnosťou DNA, ale aj ovplyvnením svojej osoby liekmi, stravou a svojím spôsobom života. Preto sa podobáme na niekoho z nášho rodu a máme dedičné choroby ,v 40% sa ženám rodia deti s rovnakým pohlavím, napr., že v rodokmeni sú len dievčatá alebo len chlapci, prípadne hormóny v rozmnožovacích orgánoch oboch partnerov sa nespoja a žena má problém donosiť určitý druh pohlavia dieťaťa. Komplikácie nastávajú v čase pôrodných sťahov a dieťa zomiera pár minút po nadýchnutí sa, príp. do dvoch dní. Ak sa dieťa narodí s vadou, napr. hrubého alebo tenkého čreva, je to ovplyvnené stavcami – miechou medzi 3 až 4 týždňom gravidity matky, preto výboje impulzov z miechy (dieťaťa) nepracujú v smere točenia sa jeho vlastnej energie prijímanej z matkinej krvi k postupne sa vyvíjajúcim orgánom, nevynímajúc kvalitu pokožky. Z miechy do hypofýzy sa nedostáva príkaz na výživu daného orgánu v danom mesiaci tehotenstva, preto sa nevyvíja niektorý orgán.
Zamyslel sa niekto, že po celú dobu pobytu dieťaťa v matkinom tele. nepoužíva dieťa, svoju dýchaciu sústavu? Ako náhle sa príchodom na svet, dieťa nadýchne, jeho pľúca pocítia šok a dieťa často krát po pôrode ihneď zaplače. Mamičky to poznajú. Stojí, ale na zamyslenie, prečo nejde prinavrátiť človeku stav dýchacej sústavy do čias jeho vývoja. Prežiť napríklad pod hladinou vody bez vzduchu, Odpoveď Vám dám. Dýchacia sústava človeka, je uspôsobená, tak, že tráviaci trakt počas vývoja buniek – dieťaťa nie je blokovaní hlasivkami ani priedušnicou, pretože sa tieto orgány vyvíjajú až po narodení. Keby hlasivky boli vyvinuté ešte pred narodením dieťaťa, dieťa by sa zadusilo, pretože hlasivky na rozvibrovanie potrebujú oxid uhličitý, ktorý v miernej forme dráždi mozog (aby bol pri vedomí ) a keď ste čítali môj článok o vývine a vývoji (mozog dieťaťa) tak viete čo tým chcem povedať. Cez pupočník dostáva dieťa všetko od matky, jej krv -hormóny, živiny – minerály. DNA – Genetika orgánov je daná už pri oplodnení. Ak má žena hormonálnu poruchu a začne si liečiť
(ešte pred otehotnením) včas svoju krv – hormóny a živiny – minerály ( z jej endokrinných žliaz ), dodávané do buniek novovytváraného dieťaťa, na 60 % týmto môže ovplyvniť, prenášať neželané dedičné civilizačné ochorenia. Predpokladám, že až výmenou dvoch generácii na Zemi, rakovina sa bude liečiť vo forme 10 dňovej chrípky, ktorú do roka má človek aj niekoľko krát (niekto vôbec). Rakovina a hormóny sú jedno telo a jedna duša. Preto sa v tele veľmi dobre a rýchlo rozvíja, pretože sa vyvíja z hormónov v žľazách. Za jeden deň dokáže narásť do priemeru 1,5 cm. Dnes Vám nič nie je, zajtra si nájdete hrčku. Nie vy čo to čítate. Obrazne. O rakovine ale v inom článku.